Masáž je jeden z najstarších liečebných prostriedkov v histórii ľudstva. V podstate netušíme odkedy sa používala, ale odkedy máme dostupné záznamy (obrazy, rytiny a pod.), odvtedy sa objavujú informácie o tomto druhu liečenia.

Pojem masáž vznikol z arabského slova „mass“ – dotýkať sa, druhá verzia hovorí, že z gréckeho slova „massein“ – hnietiť, miesiť. Ale koreň tohto slova sa objavuje v spojitosti s masážou v hebrejštine, latinčine, japonštine aj čínštine.

Masáž je jedna z najstarších foriem terapií, ktorá je veľmi prospešná zdraviu a zároveň napĺňa tak dôležitú vec ako je kontakt človeka s človekom.

Vždy patrila do holistického liečenia, nikdy nebola ponímaná samostatne. Ten kto ju praktizuje, vždy by mal prihliadať na človeka v celej jeho komplexnosti.

Masáž sa objavuje v niekoľko tisícročnej šamanskej tradícii, kde bol tento úkon prepojením lekárskeho a magického rituálu, ktorý pomáhal vždy telu aj ľudskej duši.

V pôvodnej Austrálii bola súčasťou každodenného života, spolu s bylinkami a liečivou vodou z prameňov sa používala pri bolestiach a mnohých druhoch chorôb.

V Afrike bola masáž súčasťou ľudovej medicíny.

V strednej a južne Amerike, vo vyspelých civilizáciách ako boli Olmékovia, Toltékovia, Chichimekovia a Aztékovia, Mayovia a Inkovia bola masáž súčasťou vyspelého kúpeľného systému – „temazcalli“. Pomocou masáži sa liečili tráviace problémy, problémy dýchacieho aparátu a všetky svalové ochorenia a únava. V rámci masáži používali rôzne prírodné masti, bylinky, oleje, zvierací tuk a podobne. Vždy to bola súhra skúseností, byliniek a energie, s ktorou vedeli terapeuti pracovať.

Rovnako v Severnej Amerike používali Indiáni celostné masáže ako fyzickú prípravu pre vojakov, tak na liečenie nespočetného množstva chorôb.

Na Hawai, bola známa (a do dnešného dňa je) masáž Lomi-lomi – ako neodlučiteľná časť domorodého liečebného umenia.

Na Fiji a Filipínach (masáž „hilot“ – veľmi podobná čínskym masážam) bolo masírovanie vždy rodinná tradícia a ako masážny prostriedok sa tu najčastejšie používal kokosový olej.

V Rusku a na Ukrajine bola masáž súčasťou ľudového liečiteľstva, spojená s mágiou a rituálmi. Neskôr sa začal ako pomocný prostriedok používať trenie tela rôznymi vetvami v spojení s otužovaním.

V Babylónii sú záznamy o masáži už z roku 2 350 pnl. Prvý písomný dôkaz (nepriama zmienka) bol nájdený v Chamurapiho zákonníku.

V Egypte máme niekoľko vyobrazení a informácií o tom, že masáž bol veľmi častý liečebný prostriedok. Maséri si zároveň aj vyrábali rôzne vonné oleje (repka, sladké mandle, horké mandle, levanduľa, extrakt z marhuľových, alebo hroznových jadierok, cédrové drevo, santal, avokádo). Masáže, bylinky a vonné oleje  používali denne aj kňažky bohyne Isis, ktoré boli zasvätené čistote. Masáž tu bola veľmi komplexná, používali sa všetky možné spôsoby – trenie, hnietenie, pasívne pohyby, uvoľňovanie svalov a podobne. Klasická egyptská masáž trvala 4 hodiny. Každá masáž bola jedinečná, pretože rešpektovali to, že každé telo je jedinečné. Masážou obnovovali harmóniu celého tela.

V Číne je zdokumentovaná masáž z roku 1 400 pnl. Boli tu rozvinuté rôzne druhy v rámci tradičnej čínskej medicíny – Akupunktúra, Moxovanie, Anmo, Moshou, Tuina a pod.

V Japonsku skombinovali  sa tu dve staroveké tradície – čínskej anmo terapie a kórejskej amma masáže ich výsledkom bola japonská amma masáž, tradícia, so starobylými koreňmi, ktoré pretrvali do 19. storočia. Okrem toho do dnešného dňa poznáme pôvodnú japonskú masáž Shiatsu (pôvodne prevzaté a modifikované z Číny).

V Indii bola masáž súčasťou osobnej dennej hygieny, informácie sa datujú do obdobia 3 000 rokov pnl. Vnímame tu systém tradičného indického lekárstva – Ayur-védy (Umenie života), ktorá obsahuje aj rôzne masážne techniky. V súčasnosti sa prevádzajú základné indické masáže – indická masáž hlavy Champissage, Chavutti Thirumal (olejová masáž nohami – „masáž tlakom nôh“), ajurvédska masáž, ktorá zbavuje telo toxínov.

V Grécku sa o dôležitosti masáže dozvedáme od Hippokrata, ktorý poukazoval na nutnosť holistickej medicíny. Masírovaním sa pomáhalo aj toku krvi a lymfy a rôznym ochoreniam tráviaceho, dýchacie a pohybového aparátu. Masáž teplými olejmi. bola aj súčasťou kúpeľných miest „Loutron“. Masáže sa používali na liečenie, regeneráciu tela, pred a po cvičení, pri očistách pred vstupom do chrámu a podobne.

Rimania sa naučili masáže od Grékov. Najväčšiu zásluhu na rozvoji masáži má Galénos, ktorý bol lekárom školy gladiátorov a neskôr lekárom viacerých rímskych cisárov. Považuje sa za praotca športovej masáže.

V stredoveku nastal pod vplyvom kresťanstva úpadok v starostlivosti o telo (liečenie dotykom bolo považované za hriešne). Zachovali sa však v ženských kláštoroch, ktoré boli často ako nemocnice, kde pomáhali chudobným.

Masáž v tejto dobe používali hlavne Arabi (od nich sa vrátila tradícia masáže znova k Turkom a ku Slovanom). Avicenna – arabský lekár a filozof píše vo svojej knihe – Kánon medicíny o dôležitosti masáže, hydroterapie a cvičení. Masáže podrobne opisoval a odporúčal masírovať napríklad olejom.

V renesancii sa vrátili obnovené myšlienky na rôznych platformách, okrem iného aj v medicíne. Od šestnásteho storočia, písomné práce z rôznych európskych krajín krajiny, vrátane Francúzska, Nemecka, Anglicka a Talianska, odporúčali “mechanické liečby“

Paracelsus, lekár, alchymista a filozof tiež vysoko hodnotil masáže kvôli ich efektu na cirkuláciu krvi a iné liečebné kvality. Aj pozeral na telo celostne a hovoril, že stav orgánov v našom tele je len prezentácia nášho mentálneho stavu.

Od 19. storočia nastalo nové obdobie masáže.

Zakladateľom novej masérskej školy bol Peer Henrik Ling 1776-1839 (jeho technika masáže bola založená na antických technikách), neskôr Johan Georg Mezger (1838-1909), ktorý rozvinul priamo teóriu a prax masáže.

V modernej histórii bola používaná masáž aj počas prvej svetovej vojny – pre zranených a chorých vojakov a pre ľudí v šoku zo strieľania.

Z novšej histórie môžeme spomenúť lekárov, ktorý majú zásluhu na rozvoji masáží:

John Grosvenor (chirurg z Oxfordu); zaviedol do svojej praxe trenie – masáž a mal s nimi obrovské úspechy čo sa týka liečenia kĺbových ochorení;

William Murrell 1887 (anglický lekár), definoval masáž ako lekársky postupô

Charles Fayette Taylor a George Herbert Taylor 1856 študovali vo Švédsku a priniesli masáž do Spojených Štátov;

John Harvey Kellog – 1895, holistická medicína, hovorí o masáži ako o starodávnej účinnej praxi, ktorá je veľmi dôležitým liečebným prostriedkom ….

Takto môžeme pokračovať až do dnešných čias, kedy sa už bežne dostaneme k lekárskym publikáciám, alebo knihám alternatívnej medicíny.

Masáž má v našom storočí veľmi významné postavenie a je táto terapeutická metóda je známa po celom svete. Málokedy si ale uvedomujeme, že tento postup je starý ako ľudstvo samo a že sa s ním stretávame odkedy máme nejaké zachytené informácie rôzneho charakteru. Je to univerzálna metóda, ktorá sa prekračovala všetky hranice a medze, nikdy nepatrila ku jednej profesii, alebo jednej tradícii. Masáž je jednoducho zdieľaná dôležitá ľudská skúsenosť. My si ju dnes spájame hlavne s liečbou tela, zlepšenia zdravia, ale kedysi až do najnovších čias bola spojená s každodenným životom. V každom prípade nikdy pri klasickej masáži nešlo len o to, že človek vplýval na telo  druhého človeka fyzicky, ale išlo o liečbu psychiky a mysle.

To, že to je najprirodzenejšia cesta liečenia je jasné aj z toho, že každý človek, keď ho niečo bolí, úplne prirodzene si boľavé miesto chytí, pošúcha, alebo pohladká, alebo stlačí – jednoducho používa masáž

techniky počas jednotlivých období sa menili, ale základ – esencia zostala rovnaká aj keď pojem masáž je novodobý